O tom, ako sa mi nečakane splnil jeden z najtajnejších snov...

Autor: Barbora Ščípová | 17.7.2011 o 10:18 | (upravené 17.7.2011 o 11:18) Karma článku: 3,63 | Prečítané:  281x

Veríte tomu, že ak po niečom veľmi túžite, no nemôžete to mať, časom to aj tak dostanete? Ja som tomu dlho neverila, no dnes viem, že je to tak... Ako sa vraví, trpezlivosť ruže prináša. V mojom prípade by sa dalo povedať, že trpezlivosť psy prináša, ale to už predbieham udalosti...

Tak, ako asi každé dieťa, i ja som odkedy sa pamätám veľmi túžila po psíkovi. Háčik bol však v tom, že sme bývali v panelákovom byte a tam bolo ani nie tak zo strany rodičov, ako zo strany susedov nepredstaviteľné, aby do našej domácnosti pribudol pes. Bolo mi to ľúto a ešte veľmi dlho som sa snažila rodičov na psa presvedčiť, no časom som svoj boj vzdala a tak vytúženého psíka mi nahradili najskôr rybky a vodná korytnačka a po čase aj krásny Perzský kocúrik Tom, ktorý sa od prvej chvíle stal miláčikom nás všetkých a stal sa členom našej rodiny na krásnych takmer desať rokov. Pár dní pred jeho desiatimi narodeninami, sme s ním však museli zájsť k veterinárovi kvôli vyčisteniu zubného kameňa. Bol to viac - menej rutinný zákrok, ktorý sa opakoval každý rok a tak nikoho z nás nenapadlo, že od veterinára sa už vrátime bez neho. No stalo sa... Dôvod? Príliš vysoká dávka narkózy a následne zástava srdiečka... Bolo pre nás všetkých veľmi ťažké sa s tým vyrovnať, no nič iné nám nezostávalo a ako ubiehali dni a prichádzali starosti, začali sme to brať tak, že už sa to nedá vrátiť a ja som sa snažila myslieť na iné veci, hoci to bolo ťažké.

Osud to celé nakoniec zariadil a mesiac po tom, ako nás Tominko opustil, sme sa presťahovali do rodinného domu. Tým sa vlastne všetko začalo meniť...  Mali sme - a stále aj máme skvelých susedov, ktorí chovajú psíkov. Čírou náhodou aj Cavalier king Charles španielov, čo je plemeno psa, mne veľmi blízke. Vždy sa mi páčilo a chcela som práve takého psa. Osud zrejme chcel, aby sa stalo všetko to, čo sa stalo, pretože naša zlatá susedka ma najprv zaúčala v starostlivosti o šteniatka a nakoniec mi darovala sedem týždňového, najkrajšieho Cavalierika z vrhu... Na ten deň, keď k nám môj malý Corgoň prišiel nikdy nezabudnem. V podstate obrovská náhoda a skvelá susedka môže za to, že sa mi splnil môj detský sen, ktorý bude mať 2.9.2011 svoje štvrté narodeniny a môžem povedať, že každý deň s ním je niečim výnimočný. Nie je to najmúdrejší pes na svete, nezbierame tituly na rôznych výstavách, no som šťastná, že ho mám. Je to moja malá veľká láska... Je úžasný a pomaly začínam uvažovať aj nad ďalším psím prírastkom do rodiny, ale na to je ešte čas. Uvidím, čo príde... Možno mi život pošle do cesty ďalšie šteniatko a nakoniec budem Cavalire chovať. To je však ešte vo hviezdach a ja sa nechám prekvapiť.

Všetko je predsa tak, ako má byť... :-) 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?