O pretrhnutých rodinných putách, novorodencoch a zbabelosti.

Autor: Barbora Ščípová | 1.9.2011 o 12:31 | (upravené 1.9.2011 o 12:50) Karma článku: 6,72 | Prečítané:  1333x

Viackrát sa mi stalo, že som iba tak nečinne sedela na terase nášho rodinného domu a rozmýšľala tak ako dnes, nad tým, koľko sa toho za tie roky zmenilo a prečo. Zmenilo sa toho na môj vkus až príliš, no o tom je život. Sú však veci, ktoré by som rada vrátila späť, či dostala aspoň odpoveď, prečo sa to vlastne stalo. Každý má totiž inú verziu. Ja tú svoju nemám, pretože nemám možnosť, či skôr odvahu, spýtať sa, prečo je to takto...

Obzvlášť ma škrie to, že hoci sme celkom rozvetvená rodina, mám tety, strýkov, sesternice, bratrancov, roztrúsených po celom Slovensku, niekedy mám pocit, ako keby sme si boli celkom cudzí a vôbec sa nepoznali. To sa stáva, ja viem. Pred pár dňami sa však mojej sesternici, s ktorou som mala, kým sa naši rodičia navštevovali myslím, že naozaj fajn vzťah narodila dcérka. Sme síce stále v kontakte, ale hold už to nie je také ako kedysi a tak zrejme malú Máriu uvidím tak maximálne na fotkách. Prečo? Vlastne ani neviem... Som dospelá, mohla by som nabrať odvahu a pokúsiť sa nadviazať aspoň ja, keď nie ostatní, znova kontakt a na všetko, čo sa stalo, v podstate zabudnúť. Lenže problém je ten, že zrejme každá zo sestier má pocit, že tá druhá je na vine. To chápem. Ako som už povedala, každý má svoju pravdu, a ja vlastne ani poriadne nepoznám dôvod týchto sesterských nezhôd, ale aký má význam spolu úplne prestať komunikovať? Pripadá mi to, ako keby sa každý snažil takpovediac stavať na vlastnom piesočku a chráň Pán Boh, aby sa druhá strana pokúsila o nejakú komunikáciu, či niečo podobné. Je mi z toho do smiechu ale smutno zároveň, pretože takto sa nepretrhlo iba sesterské puto, ale aj puto, medzi nami ostatnými, ktorých sa to týka. Ja naozaj nemám odvahu niečo urobiť, i keď kvôli malej Márii by som možno aj niečo urobila, ale myslím, že by to nikam, neviedlo. Tak maximálne ku hádkam v našej rodine, pretože by ma považovali za zradcu. Moja rodina podľa môjho názoru má pocit, že súrodenci a celkovo rodina nič extra neznamená. Hlavne aby mal každý sám pre seba všetko.

Ja len dúfam, že ja a môj brat sa nedostaneme do žiadnej takejto, či podobnej situácie a ak aj náhodou áno, snáď si budeme vedieť svoje chyby navzájom odpustiť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?