Prečo kritizujeme?

Autor: Barbora Ščípová | 4.9.2011 o 0:27 | (upravené 4.9.2011 o 14:52) Karma článku: 4,50 | Prečítané:  862x

Keď začínam písať tieto riadky, je pár minút pred polnocou, mne sa nechce spať a tak rozmýšľam. V hlave mi víri toľko myšlienok, že hoci píšem, neviem na akú tému tento článok nakoniec bude. Snažím sa písať články, ktoré dokážu zaujať,  nie sú nejakou prílišnou kritikou, no predsa sa niekedy nedokážem vyhnúť tomu, aby som niečo alebo niekoho hodnotila, hoci na to nemám právo. Neviem ako vy, no ja niekoho hodnotím len veľmi nerada. Obzvlášť ak má byť moje hodnotenie kritické. Keďže ja sama sa často stretávam s kritikou na moju osobu, snažím sa tomu, aby som niekoho kritizovala, jednoducho vyhnúť. Apropó, prečo vlastne kritizujeme iných? Čo nám to dáva?

Dosť často sa nad týmito otázkami zamýšľam, no odpoviem si zväčša rovnako: ,,NIČ.“ Preto sa pýtam aj vás. Vari máme všetci natoľko nudné životy, že sa musíme zaoberať tým, ako žijú iní? Kritizujeme vtedy, ak vidíme bezdomovca, či človeka, ktorý je nejakým spôsobom na dne. Kritizujeme vtedy, keď vieme, že matka malého dieťaťa pracuje a kritizujeme aj takých, ktorým bolo dopriate a žijú takpovediac na vysokej nohe. Na čo je to však dobré? Nesnažíme sa tým jednoducho zakryť, že ten náš život akosi nevyšiel podľa našich predstáv, že aj my by sme chceli žiť v blahobyte?

Alebo zakrývame kritikou to, že neradi iným podávame pomocnú ruku a že máme pocit, že nám sa nič podobné stať nemôže? Ja sa snažím brať každého človeka takého aký je. Zvlášť tých, ktorí sú na existenčnom dne. Mnohí si  za to môžu samy, no mnohí naopak nie. Preto sa snažím neriešiť životy iných. Nikoho predsa nepoznám tak dobre, aby som ho mohla hodnotiť. Jedno príslovie hovorí: ,, Nesúď ma, kým ma nepoznáš a nekráčaš v mojich topánkach.“

Tohto príslovia sa snažím naozaj držať a vyhýbam sa záľube starých ľudí, ktorí mám pocit, že jednoducho z nudy ohovárajú koho môžu. Ak môžem pomôžem, ak sa ma niečí životný príbeh dotkne dám to najavo a dám vždy najavo aj to, ak mi je niečie konanie proti srsti. Beriem to však tak, že neviem, ako budem v budúcnosti žiť ja a preto sa snažím vyhýbať kritizovaniu, odsudzovaniu, nenávisti....

Každý sme nejaký. Zároveň je každý z nás iný. Všetci sme zodpovední sami za seba a za to, aký život žijeme. Všetci robíme chyby a všetci za ne skôr či neskôr budeme nejakým spôsobom pykať. Všetko je však v rukách osudu. Dnes tu sme, no zajtra tu už byť nemusíme, či môžeme urobiť niečo za čo sme odsudzovali niekoho iného.

Preto žime a nechajme žiť...!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?