Ako sa zo mňa stala kaskadérka...

Autor: Barbora Ščípová | 23.10.2011 o 13:50 | (upravené 5.5.2012 o 22:46) Karma článku: 5,53 | Prečítané:  913x

Ako mnohí z mojich predchádzajúcich článkov aj stručného opisu viete, od narodenia mám diparetickú formu Detskej mozgovej obrny. Mala som však to šťastie, že od malička, hoci niekedy s pomocou, som bola schopná chodiť sama. V januári minulého roka som však začala mať bolesti bedrového kĺbu. O tom, že lekárom trvala diagnostika desať mesiacov sa veľmi rozpisovať nechcem. Chcem sa totiž dostať k podstate dnešného článku a s tým čiastočne súvisí aj fakt, že počas letných prázdnin, či som chcela, či nie, musela som dostať francúzske barle. Tak sa zo mňa definitívne stala už i na pohľad invalidná dôchodkyňa. Čo už... Dalo sa to čakať. Čo by ma však ani vo sne nenapadlo bolo, že dnes zo mňa bude takpovediac dobrovoľne nasilu kaskadérka.

Všetko sa to začalo tým, že asi ako väčšina obcí na Slovensku, aj tá naša obec dostala peniaze z eurofondov na zveľadenie. Na tom by nebolo samozrejme nič zlé, som rada, že nám zveľadia dedinku. Problém je však v tom, že náš Pán starosta sa do rekonštrukcie obce pustil tak zhurta, že nechal rozkopať úplne všetky prístupové cesty, vedúce na námestie a teda aj k zdravotnému stredisku a obchodu. Momentálne som kvôli škole počas týždňa v Bratislave a domov chodím iba na víkendy, takže som sa veľmi nezaoberala tým, že máme rozkopané námestie. Veď koniec- koncov inak to ani nejde.

Dnes som si však nečakane musela ísť niečo vybaviť a tak som sa vybrala von s tým, že hoci mi bolo povedané v akom je naše námestie stave, dohodla som si jedno stretnutie práve pri spomínanom obchode na námestí. Teda, lepšie povedané na bývalom námestí, pretože všetko to tam bolo tak katastrofálne rozryté, že ak som sa chcela dostať na miesto stretnutia, musela som nabrať všetku odvahu a preskakovať čo sa dalo aj nedalo. Podotýkam, že na to stretnutie som musela prísť a tak som najprv hodinu hľadala najprístupnejší terén a keď sa mi ho nepodarilo nájsť, zostalo mi iba dúfať, že zvládnem zopár preskokov bez toho, aby som skončila v niektorej z jám, či dokonca na urgentnom príme v najbližšej nemocnici.

Nuž, vyzeralo to všelijako a keď už som si naozaj myslela, že skončím v jame, akýsi pán mi z tej jamy pomohol. Je mi jasné, že náš Pán starosta by sa odvolával na to, že som tam nemala čo robiť, ale ako má človek ako ja, vyriešiť situáciu, že sa trebárs potrebuje dostať k lekárovi, či do obchodu a nemá ísť s kým?

Podotýkam, že sa nesťažujem, chcela som iba poukázať na to, ako to môže dopadnúť, keď sa kompetentní do niečoho pustia bez rozmyslu a drahí občania, poraďte si ako viete... Naučte sa trebárs lietať. Ako predsa všetci vieme, Redbull dáva krídla.

Pán starosta však zrejme zabudol na fakt, že ak by sme sa aj chceli naučiť lietať, nemáme sa ako dostať ani k tomu Redbullu, pretože niet žiadnej cestičky k obchodu...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?