Všetko sa to začalo tým, že asi ako väčšina obcí na Slovensku, aj tá naša obec dostala peniaze z eurofondov na zveľadenie. Na tom by nebolo samozrejme nič zlé, som rada, že nám zveľadia dedinku. Problém je však v tom, že náš Pán starosta sa do rekonštrukcie obce pustil tak zhurta, že nechal rozkopať úplne všetky prístupové cesty, vedúce na námestie a teda aj k zdravotnému stredisku a obchodu. Momentálne som kvôli škole počas týždňa v Bratislave a domov chodím iba na víkendy, takže som sa veľmi nezaoberala tým, že máme rozkopané námestie. Veď koniec- koncov inak to ani nejde.
Dnes som si však nečakane musela ísť niečo vybaviť a tak som sa vybrala von s tým, že hoci mi bolo povedané v akom je naše námestie stave, dohodla som si jedno stretnutie práve pri spomínanom obchode na námestí. Teda, lepšie povedané na bývalom námestí, pretože všetko to tam bolo tak katastrofálne rozryté, že ak som sa chcela dostať na miesto stretnutia, musela som nabrať všetku odvahu a preskakovať čo sa dalo aj nedalo. Podotýkam, že na to stretnutie som musela prísť a tak som najprv hodinu hľadala najprístupnejší terén a keď sa mi ho nepodarilo nájsť, zostalo mi iba dúfať, že zvládnem zopár preskokov bez toho, aby som skončila v niektorej z jám, či dokonca na urgentnom príme v najbližšej nemocnici.
Nuž, vyzeralo to všelijako a keď už som si naozaj myslela, že skončím v jame, akýsi pán mi z tej jamy pomohol. Je mi jasné, že náš Pán starosta by sa odvolával na to, že som tam nemala čo robiť, ale ako má človek ako ja, vyriešiť situáciu, že sa trebárs potrebuje dostať k lekárovi, či do obchodu a nemá ísť s kým?
Podotýkam, že sa nesťažujem, chcela som iba poukázať na to, ako to môže dopadnúť, keď sa kompetentní do niečoho pustia bez rozmyslu a drahí občania, poraďte si ako viete... Naučte sa trebárs lietať. Ako predsa všetci vieme, Redbull dáva krídla.
Pán starosta však zrejme zabudol na fakt, že ak by sme sa aj chceli naučiť lietať, nemáme sa ako dostať ani k tomu Redbullu, pretože niet žiadnej cestičky k obchodu...
