Keď diagnóza obmedzuje...

Autor: Barbora Ščípová | 6.11.2011 o 11:37 | Karma článku: 7,08 | Prečítané:  1219x

Už je to takmer rok, čo si môj bedrový kĺb zrazu zmyslel, že začne bolieť. Nebolo to nič príjemné. Práve naopak, keďže som netušila čo mi je, desať mesiacov som žila v neistote a čakala na verdikt niektorého z lekárov, na nejaké riešenie. Asi pred mesiacom som sa po zmene ortopéda konečne dozvedela, čo mi vlastne je – vraj čiastočné vykĺbenie bedrového kĺbu, zrejme od narodenia. To, že to nikto doteraz neriešil, som radšej neriešila ani ja. Bola som však rada, že konečne viem, čo mi je a spadol mi tým kameň zo srdca. Lenže, to som ešte netušila, že ono sa to napriek liečbe mieni zhoršovať a že v dohľadnej dobe skončím na vozíku. Tým sa mi hoci som bojovala a stále bojujem zo všetkých síl, všetky moje sny a túžby rozsypali ako domček z karát...

Od malička som vedela, že vždy budem tak trochu iná, že sa nikdy nenaučím bicyklovať, že sa nebudem môcť naučiť lyžovať, že nebudem môcť trebárs tancovať či športovať, no nikdy by ma nenapadlo, že prakticky zo dňa na deň budem musieť prestať aj kráčať. Zatiaľ chodím a som šťastná, že to napriek bolesti dokážem, lebo kým chodím necítim sa byť tak veľmi iná, ako keď som prvýkrát sedela na invalidnom vozíku. Vtedy som si prvýkrát naplno uvedomila, aký je to príšerný pocit, ako som sa začala cítiť viac odkázaná na pomoc iných a ako sa mi zrazu zrútil celý svet.

Absolútne si totiž neviem predstaviť, čo bude a vlastne to radšej ani nechcem vedieť. Už teraz, keď mám francúzske barle sa stretávam s akýmsi odstupom, či súcitnými pohľadmi zdravých ľudí a už to sa mi nesie dosť ťažko, pretože ja som bola od malička bojovníčka a aj napriek chorobe som túžila niečo dokázať. Čo však dokážem, ak ma choroba začne natoľko obmedzovať, že budem nútená sadnúť si na vozík? Neviem...

Viem však, že ma čaká iný život a že sa toho veľmi bojím a nechcem sa vzdať toho, čo som doteraz mala. Mohla som chodiť. Teraz mi však choroba už berie aj to, čo mi dávalo najväčšiu silu isť ďalej a ja zrazu akosi strácam silu a nádej, že budem žiť plnohodnotným životom tak, ako každý iný človek....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?