Na ceste za šťastím...

Autor: Barbora Ščípová | 10.12.2011 o 11:31 | Karma článku: 5,24 | Prečítané:  869x

Nie je to tak dávno, čo som v poslednom článku písala o tom, že chcem začať žiť iný – oveľa pestrejší, zaujímavejší a teda aj šťastnejší život ako doteraz. Pochopila som totiž, že byť postihnutá, neznamená koniec sveta. Práve naopak – mám šancu dokázať, že aj s celoživotnou diagnózou sa dá normálne žiť. V novom začiatku mi nebránilo prakticky nič, okrem môjho vlastného strachu. Ten som však prekonala a dnes som iný človek. Našťastie...

Moja cesta za šťastím bola dosť tŕnistá a bolo obdobie, keď som znova začala podliehať pocitu menejcennosti a moje plány sa začali rúcať, ale nakoniec som sa spamätala a hoci ma to stálo veľa síl a sĺz, dnes viem, že to stálo za to. Zistila som totiž, že mám v podstate všetko, čo som vždy chcela a i keď si nebudem môcť splniť svoje sny, ktoré som mala kedysi a po ktorých mi ešte stále srdce piští, život ide ďalej a s každým novým dňom mám šancu nájsť svoju motiváciu, pomyselný cieľ, za ktorým by som chcela ísť.

 

Momentálne mám pocit, že sa mi splnilo, respektíve ešte stále plní všetko to, čo som si predsavzala. Teraz je to však úplne iné, pretože tentoraz na sebe pracujem a verím, že mi môj cieľ nakoniec naozaj vyjde. Nedávam si latku príliš vysoko, ale keďže mám v škole samé jednotky a až na pár ťažkostí sa môj zdravotný stav akoby zázrakom zlepšil – pre istotu si ale zaklopem na drevo, aby som to nezakríkla, tak sa teraz plne sústredím na školu. Škola ma v podstate vždy bavila,. Ibaže teraz to už beriem inak, pretože viem, čo chcem a viem aj kde sú moje hranice, takže teraz ma škola nie len baví ale aj napĺňa. Mojou srdcovou záležitosťou sa stala angličtina. Za svoj najväčší úspech však považujem to, že aj napriek dyskalkúlii som začala rozumieť matematike a dokonca ma začala aj celkom baviť.

 

Zrejme sa občas predsa len dejú zázraky... Alebo to bolo celé iba o mojej pevnej vôli, vytrvalosti a chuti niečo dokázať?  Neviem... Možno oboje...

 

Každopádne, som veľmi rada, že som sa nakoniec dokázala zmeniť a tým sa posunúť aspoň o krôčik vpred.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?