reklama

Chcem nájsť svoje stratené šťastie...

Dnes je zasa jedna z nocí, kedy sa neviem prinútiť spať, pretože sa mi vôbec nechce a tak píšem. Až pri mojom poslednom článku som pochopila, načo vlastne blogy slúžia. Písať blog je dobré predovšetkým na to, aby človek dal prechod svojim emóciám a nedržal ich v sebe.  Teda aspoň podľa toho čo čítam, je to tak, pre väčšinu z nás. Môj dnešný článok bude možno o niečo optimistickejší, ako ten predošlý, no nie som si tým celkom istá. Tak ako už mnoho, mnohokrát predtým, aj dnes sa zamýšľam nad svojim životom, nad svojou budúcnosťou, nad svojimi snami lenže tentoraz je to o to silnejšie, že čoraz viac začínam pociťovať v sebe akúsi prázdnotu a čoraz viac si uvedomujem, že ak to takto pôjde ďalej, nebudem nikdy v živote šťastná. Vždy som vedela, že nemať niečo materiálne, nie je vôbec katastrofa, no nemať niečo nemateriálne ako napríklad lásku, podporu a veľa iných, pre človeka dôležitých vecí, je ešte horšie. Oveľa horšie...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Dnes si to však uvedomujem ešte intenzívnejšie. To, čo mi predtým vyhovovalo, alebo som sa tak aspoň tvárila, je pre mňa zrazu najväčšou prekážkou na ceste za šťastím. Po dvoch stroskotaných vzťahoch som si jednoducho povedala dosť! Nevedela som si predstaviť, že by som sa znova mala trápiť ak to nevyjde a nechcela som sa na nikoho ani viazať... Skrátka, chcela som zostať sama práve preto, že som postihnutá a neverila som tomu, že by ma mohol niekto mať rád práve takú, aká som. Aj v predošlých vzťahoch bol zrejme tento môj strach jedným z dôvodu rozchodov. Neviem a dnes sa tým už ani nechcem zaoberať, aj tak je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Uvedomila som si však, aká je samota hrozná a tak som prehodnotila svoj postoj a prišla som k záveru, že som sama sebe bránila byť šťastnou a mať to, po čom túžim.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nechcem nič materiálne. Chcela by som však mať pri sebe človeka, ktorý ma bude mať rád takú aká som a ja mu budem môcť jeho city opätovať. Túžim nájsť človeka, na ktorého sa budem môcť spoľahnúť, bez strachu z toho, že ak nebude všetko podľa jeho predstáv, tak si to odskáčem. Jednoducho, chcem ľúbiť a byť ľúbená. Okrem toho však túžim ešte po niečom. Po dieťati... Možno ste sa teraz mnohí zasmiali a pripadám vám ako keby som práve spadla z čerešne, ale nebojte sa, som celkom normálna. Nechcem však do konca života chodiť po svete s nálepkou menejcenná žena... Práve naopak... Chcela by som žiť celkom normálnym životom. Vyštudovať, vydať sa, založiť si rodinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každý z nás má predsa právo byť šťastný, či nie?

Barbora Ščípová

Barbora Ščípová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajné, mladé dievča, ako každé iné. Jediný rozdiel medzi mnou a mojimi rovesníčkami je možno v tom, že som sa narodila s Detskou mozgovou obrnou. Hoci bolo pre mňa ťažké vyrovnať sa s tým, dnes žijem plnohodnotný život a som rada, že som taká aká som, pretože mi moja choroba dala možnosť spoznať úžasných ľudí a spoznať pravý zmysel života... Zoznam autorových rubrík:  PsychikaAko sa žije s Detskou mozgovouMôj autorský denníkSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu