Ako sa zo škaredého káčatka stala labuť...

Autor: Barbora Ščípová | 19.8.2012 o 19:09 | Karma článku: 5,44 | Prečítané:  1354x

Dívam sa na seba do zrkadla a musím sa smiať. Čomu? Vlastnej hlúposti. Keď sa totiž v spomienkach vrátim o dva roky dozadu, nechce sa mi veriť, ako neuveriteľne som sa zmenila.

 

Keď so mnou začala plieskať puberta, bola som rovnako neznesiteľná, ako kopa iných dievčat. Všetko mi vadilo, na každého som vrieskala, myslela som si, že iba ja mám pravdu a chcela som byť čím skôr dospelá. Jednoducho, klasické symptómy pubertiaka. Teda, až na jednu vec. Na rozdiel od iných báb ma absolútne nefascinovali nákupy oblečenia, šminiek, náramkov a všetkého, čo akosi do ženského sveta patrí. Čudné? Áno, ja viem. Teraz to už viem, ale predtým mi to nevadilo a bolo mi vonkoncom jedno, čo na seba navlečiem. Ak som sa aj nechala prehovoriť na nejaký módny kúsok, mala som pocit, že módne výstrelky patria do rúk štrnástkam. Tak som teda naďalej chodila oblečená ako sivá myš, bez najmenšieho záujmu o módu. Až raz, v jedno letné dopoludnie som sa vybrala na odborné vyšetrenie k lekárke, ktorú som nikdy predtým nevidela. Ľudia, ktorí ju poznali mi vraveli, že okrem toho, že je výborná lekárka, je to aj štýlová moderná žena v najlepších rokoch, ale brala som to s rezervou. Koniec – koncov nech... O to viac ma šokovalo to, čo som videla, keď som vstúpila do ambulancie. Čakala som sterilne sa tváriacu osobu v bielom a namiesto toho ma čakalo milé prekvapenie v podobe usmievavej, milej pani primárky oblečenej v krásnych značkových veciach. Spadla mi sánka, čo si zrejme všimla aj samotná pani primárka a tak mi mierne prehovorila do duše, za čo som jej dodnes vďačná, pretože som od nej neodchádzala iba s nádejou na vyliečenie mojich problémov, ale aj s presvedčením, že sa chcem zmeniť.

A ako je to dnes? Môj šatník som kompletne zmenila. Už v ňom neprevládajú tmavé a neforemné veci, ale farebné kúsky rôzneho druhu. Ako študentka si síce nemôžem dovoliť kupovať značkové veci, ale to ani nie je nutné. Stačí sa vedieť štýlovo obliecť a je jedno, či máte na nohaviciach ceduľku takú alebo onakú. Kedysi som nechápala závislosť mojich kamošiek na ženských časopisoch a dnes sa každý mesiac ponáhľam do stánku po novú EMMU, aby som mohla na chvíľku pri šálke horúceho cappuccina vypnúť a poobzerať nové trendy...

Pochopila som totiž, že žena by si mala dať záležať na peknom oblečení a správnej vizáži v každom veku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?