reklama

Ako sa zo škaredého káčatka stala labuť...

Dívam sa na seba do zrkadla a musím sa smiať. Čomu? Vlastnej hlúposti. Keď sa totiž v spomienkach vrátim o dva roky dozadu, nechce sa mi veriť, ako neuveriteľne som sa zmenila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Keď so mnou začala plieskať puberta, bola som rovnako neznesiteľná, ako kopa iných dievčat. Všetko mi vadilo, na každého som vrieskala, myslela som si, že iba ja mám pravdu a chcela som byť čím skôr dospelá. Jednoducho, klasické symptómy pubertiaka. Teda, až na jednu vec. Na rozdiel od iných báb ma absolútne nefascinovali nákupy oblečenia, šminiek, náramkov a všetkého, čo akosi do ženského sveta patrí. Čudné? Áno, ja viem. Teraz to už viem, ale predtým mi to nevadilo a bolo mi vonkoncom jedno, čo na seba navlečiem. Ak som sa aj nechala prehovoriť na nejaký módny kúsok, mala som pocit, že módne výstrelky patria do rúk štrnástkam. Tak som teda naďalej chodila oblečená ako sivá myš, bez najmenšieho záujmu o módu. Až raz, v jedno letné dopoludnie som sa vybrala na odborné vyšetrenie k lekárke, ktorú som nikdy predtým nevidela. Ľudia, ktorí ju poznali mi vraveli, že okrem toho, že je výborná lekárka, je to aj štýlová moderná žena v najlepších rokoch, ale brala som to s rezervou. Koniec – koncov nech... O to viac ma šokovalo to, čo som videla, keď som vstúpila do ambulancie. Čakala som sterilne sa tváriacu osobu v bielom a namiesto toho ma čakalo milé prekvapenie v podobe usmievavej, milej pani primárky oblečenej v krásnych značkových veciach. Spadla mi sánka, čo si zrejme všimla aj samotná pani primárka a tak mi mierne prehovorila do duše, za čo som jej dodnes vďačná, pretože som od nej neodchádzala iba s nádejou na vyliečenie mojich problémov, ale aj s presvedčením, že sa chcem zmeniť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A ako je to dnes? Môj šatník som kompletne zmenila. Už v ňom neprevládajú tmavé a neforemné veci, ale farebné kúsky rôzneho druhu. Ako študentka si síce nemôžem dovoliť kupovať značkové veci, ale to ani nie je nutné. Stačí sa vedieť štýlovo obliecť a je jedno, či máte na nohaviciach ceduľku takú alebo onakú. Kedysi som nechápala závislosť mojich kamošiek na ženských časopisoch a dnes sa každý mesiac ponáhľam do stánku po novú EMMU, aby som mohla na chvíľku pri šálke horúceho cappuccina vypnúť a poobzerať nové trendy...

Pochopila som totiž, že žena by si mala dať záležať na peknom oblečení a správnej vizáži v každom veku.

Barbora Ščípová

Barbora Ščípová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajné, mladé dievča, ako každé iné. Jediný rozdiel medzi mnou a mojimi rovesníčkami je možno v tom, že som sa narodila s Detskou mozgovou obrnou. Hoci bolo pre mňa ťažké vyrovnať sa s tým, dnes žijem plnohodnotný život a som rada, že som taká aká som, pretože mi moja choroba dala možnosť spoznať úžasných ľudí a spoznať pravý zmysel života... Zoznam autorových rubrík:  PsychikaAko sa žije s Detskou mozgovouMôj autorský denníkSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu