reklama
Barbora Ščípová

Barbora Ščípová

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajné, mladé dievča, ako každé iné. Jediný rozdiel medzi mnou a mojimi rovesníčkami je možno v tom, že som sa narodila s Detskou mozgovou obrnou. Hoci bolo pre mňa ťažké vyrovnať sa s tým, dnes žijem plnohodnotný život a som rada, že som taká aká som, pretože mi moja choroba dala možnosť spoznať úžasných ľudí a spoznať pravý zmysel života... Zoznam autorových rubrík:  PsychikaAko sa žije s Detskou mozgovouMôj autorský denníkSúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Pár rád, ktoré vám možno pomôžu...

Barbora Ščípová

Pár rád, ktoré vám možno pomôžu...

Hoci nie som odborníčka na psychológiu, či dokonca psychiatriu, na základe prosby jedného môjho čitateľa, som sa rozhodla napísať článok o tom, ako sa vyrovnať s tým, ak je osud z vášho pohľadu proti vám... Možno sa vám bude zdať, že sa mi to ľahko píše. Nie, hoci vraví sa, že ľahko sa povie ale horšie koná. Tu uvedené rady na niektoré situácie sú však z môjho vlastného života a u mňa zabrali, tak snáď to niekomu z vás pomôže...

  • 1. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 897x
  • 2
Nikdy neprestávaj snívať sny...!

Barbora Ščípová

Nikdy neprestávaj snívať sny...!

Už od prvej triedy základnej školy som si písanie obľúbila natoľko, že bolo pre mňa samozrejmé písať si trebárs denník, alebo tešiť sa zo slohovej práce. Láska k písanému slovu ma drží prakticky dodnes. Rozhodla som sa totiž, že pokiaľ to bude čo i len trochu možné, pôjdem po maturite študovať žurnalistiku. Takéto boli moje predstavy a sny donedávna, kým sa neozvala moja ďalšia ticho ma ničiaca diagnóza – epilepsia...

  • 29. sep 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 713x
  • 4
Ako sa zo škaredého káčatka stala labuť...

Barbora Ščípová

Ako sa zo škaredého káčatka stala labuť...

Dívam sa na seba do zrkadla a musím sa smiať. Čomu? Vlastnej hlúposti. Keď sa totiž v spomienkach vrátim o dva roky dozadu, nechce sa mi veriť, ako neuveriteľne som sa zmenila.

  • 19. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 497x
  • 7
Koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom, alebo ach tie jazyky...

Barbora Ščípová

Koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom, alebo ach tie jazyky...

Hoci som zástanca teórie, že cez prázdniny je treba oddychovať a nie učiť sa, tento rok som sa rozhodla, že svoju zásadu poruším a oprášim svoje jazykové znalosti z nemčiny a angličtiny.

  • 11. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 243x
  • 9
Ako príbeh z Osvienčimu zmenil môj život...

Barbora Ščípová

Ako príbeh z Osvienčimu zmenil môj život...

Jeden človek mi raz povedal, že z mojich blogov cítiť určitú dávku sebaľútosti, pesimizmu a beznádeje. Vtedy som tomu človeku zaryto oponovala, dnes však musím priznať, že mal skutočne pravdu. Vždy, aj keď som si to nedokázala priznať, som  vo svojom živote, či na sebe samej hľadala iba to negatívne. Nikdy nie pozitívne. Mala som rôzne pocity, ktoré sa slovami dajú len ťažko opísať. Nevedela som presne, ani čo cítim, čo chcem, nič. ..Vedela som iba to, že vôbec nie som spokojná so svojim životom... Že to bola chyba, som pochopila až včera, keď som si prečítala knihu ženy, ktorá prežila peklo na Zemi - Osvienčim.

  • 11. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 281x
  • 8
reklama
Keď to nejde, tak to nejde...

Barbora Ščípová

Keď to nejde, tak to nejde...

Keďže som sa narodila s Detskou mozgovou obrnou, odmalička som musela a stále aj musím vynakladať na všetko čo chcem dosiahnuť, viac úsilia. Niečo zvládam hladko a s niečím sa nedokážem popasovať ešte ani dnes, v takmer dvadsiatich rokoch. Naučila som sa však, že keď to nejde normálne, pôjde to tak trochu nenormálne a tak, veľakrát improvizujem. To potom vyzerá napríklad takto...

  • 8. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Dnes sa mi nechce nič...

Barbora Ščípová

Dnes sa mi nechce nič...

Neviem, ako v ostatných kútoch Slovenska, ale tu na juhu je zamračené a vyzerá to tak, že čoskoro bude pršať. Prosto počasie pod psa, ako aj moja nálada. Zrejme som meteosenzitívna, ale takéto počasie na ma vplýva veľmi zle. Pohybujem sa po dome akoby som mala vybité batérie a nič sa mi nechce...

  • 3. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Stretnutie so Zuzkou Smatanovou

Barbora Ščípová

Stretnutie so Zuzkou Smatanovou

Tak ako každý rok, aj tento, náš internát organizoval súťaž Slávik. Je to akási tradícia a súčasťou tejto už jedenásťročnej tradície, je vždy aj hosť Slovenského šoubiznisu. Tento rok k nám zavítala stálica a aj slávica hudobného neba, speváčka Zuzka Smatanová.

  • 2. jún 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 844x
  • 5
Začiatok...

Barbora Ščípová

Začiatok...

Začiatok... Jedno slovo znamenajúce pre každého z nás niečo celkom iné. Pre niekoho radosť, pre niekoho dokonca bolesť, zmätok, strach... Ani neviem, čo toto jednoduché slovo znamená pre mňa. Neviem, do ktorej kategórie sa mám zaradiť. Asi tak trochu do každej z nich. Život mi totiž priniesol situácie, ktoré som nie vždy vedela zvládať so vztýčenou hlavou a nový začiatok bol pre mňa neraz koncom. Až kým neprišiel zlom. Kým neprišla chvíľa, kedy som si uvedomila svoju vlastnú ľudskú hodnotu a neurobila som za minulosťou jednu dlhú a hrubú čiaru.

  • 7. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Trojlístok mojich najväčších (ne)splniteľných prianí

Barbora Ščípová

Trojlístok mojich najväčších (ne)splniteľných prianí

Za posledných pár týždňov som si usporiadala vlastne celý svoj život. Vyrovnala som sa s minulosťou, žijem prítomnosťou a teším sa na budúcnosť. Zároveň si však kladiem otázku, či sa mám na čo tešiť, keď mojou najväčšou túžbou – tak ako asi každého človeka - je, vybudovať si nejakú kariéru, aby som mala z čoho žiť a aby som mohla pracovať, no najmä chcem mať raz rodinu a deti. Pozrime sa však na to reálne...

  • 2. apr 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
reklama
Psychiatria - oddelenie ako každé iné...

Barbora Ščípová

Psychiatria - oddelenie ako každé iné...

Trvalo mi hrozne dlho, kým som sa rozhodla, že odkryjem ďalšiu kapitolu svojho života, no nakoniec som si povedala, že nemám čo skrývať. Možno to niekam posunie aj niekoho, kto to bude čítať. Možno... Každopádne sa za svoj životný príbeh nehanbím.

  • 27. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 552x
  • 14
Ďakujem Ti, Barborka!

Barbora Ščípová

Ďakujem Ti, Barborka!

Denne sa stretávam s množstvom ľudí a hoci si to nie vždy uvedomujem, každý z tých ľudí mi dá niečo do života. Či už je to niečo pozitívne alebo skôr negatívne, časom vždy prídem na to, že aj to negatívne bolo na niečo dobré a posunulo ma to ďalej. Osobitnou kapitolou v mojom živote sú stretnutia, od ktorých neviem čo môžem očakávať a nakoniec si uvedomím, že to stretnutie bolo pre mňa niečím výnimočné a neporovnateľné s ostatnými. Tak ako stretnutie s Barborkou, ktorej patrí moje obrovské ďakujem...

  • 22. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Povedala som si: Dosť!

Barbora Ščípová

Povedala som si: Dosť!

Priatelia, ja mám dnes po dlhej dobe takú dobrú náladu a takú obrovskú chuť žiť, že sa s vami o to jednoducho musím podeliť. Nebojte sa, nie som pod vplyvom žiadnych omamných látok. Iba som pochopila, že utápať sa v smútku a beznádeji nie je najlepšie riešenie, že žijeme len raz a že ja chcem žiť... Naplno. Tak, ako každý...

  • 27. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 311x
  • 0
Chcem nájsť svoje stratené šťastie...

Barbora Ščípová

Chcem nájsť svoje stratené šťastie...

Dnes je zasa jedna z nocí, kedy sa neviem prinútiť spať, pretože sa mi vôbec nechce a tak píšem. Až pri mojom poslednom článku som pochopila, načo vlastne blogy slúžia. Písať blog je dobré predovšetkým na to, aby človek dal prechod svojim emóciám a nedržal ich v sebe.  Teda aspoň podľa toho čo čítam, je to tak, pre väčšinu z nás. Môj dnešný článok bude možno o niečo optimistickejší, ako ten predošlý, no nie som si tým celkom istá. Tak ako už mnoho, mnohokrát predtým, aj dnes sa zamýšľam nad svojim životom, nad svojou budúcnosťou, nad svojimi snami lenže tentoraz je to o to silnejšie, že čoraz viac začínam pociťovať v sebe akúsi prázdnotu a čoraz viac si uvedomujem, že ak to takto pôjde ďalej, nebudem nikdy v živote šťastná. Vždy som vedela, že nemať niečo materiálne, nie je vôbec katastrofa, no nemať niečo nemateriálne ako napríklad lásku, podporu a veľa iných, pre človeka dôležitých vecí, je ešte horšie. Oveľa horšie...

  • 26. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Keď rodičia nie sú tak celkom rodičmi...

Barbora Ščípová

Keď rodičia nie sú tak celkom rodičmi...

Tieto riadky som sa odhodlávala napísať už veľmi dávno, no neurobila som to preto, že som sa jednak bála, no hlavne som sa hanbila. Nakoniec som si však povedala, že je to aj tak jedno. Potrebujem sa vypísať a zároveň vám chcem vyrozprávať svoj príbeh. Možno sa vám to bude zdať ako fikcia, no bohužiaľ všetko, je len a len čistá pravda. Pravda o tom, ako sa žije človeku, ktorý má matku alkoholičku a nevlastného otca gemblera.

  • 23. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 628x
  • 5
reklama
Riborn bábiku uprednostňuje pred vlastnou dcérou!

Barbora Ščípová

Riborn bábiku uprednostňuje pred vlastnou dcérou!

Pred pár minútami som čírou náhodou na jednej stránke objavila článok o 36 ročnej Američanke, ktorej stroskotalo manželstvo a napriek tomu, že už má dvanásť ročnú dcérku, zatúžila po bábätku. Na tom by samozrejme nebolo nič zlého ani čudného, keby svoju túžbu po dieťati nezrealizovala kúpou Riborn bábiky a svoju dvanásť ročnú dcérku neodsunula na vedľajšiu koľaj.

  • 19. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 437x
  • 11
Na ceste za šťastím...

Barbora Ščípová

Na ceste za šťastím...

Nie je to tak dávno, čo som v poslednom článku písala o tom, že chcem začať žiť iný – oveľa pestrejší, zaujímavejší a teda aj šťastnejší život ako doteraz. Pochopila som totiž, že byť postihnutá, neznamená koniec sveta. Práve naopak – mám šancu dokázať, že aj s celoživotnou diagnózou sa dá normálne žiť. V novom začiatku mi nebránilo prakticky nič, okrem môjho vlastného strachu. Ten som však prekonala a dnes som iný človek. Našťastie...

  • 10. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 927x
  • 2
Začínam odznova!

Barbora Ščípová

Začínam odznova!

Napriek tomu, že nie je Nový rok, dala som si jedno predsavzatie. Rozhodla som sa, že vo chvíli keď odbije polnoc sa tak ako s dnešnou náladou pod psa, nadobro rozlúčim aj s vlastnou diagnózou a s pocitom menejcennosti. Že sa to nedá? Ale dá, len treba veľmi chcieť. Nie je to tak dávno, čo som písala o tom, ako sa mi všetky moje sny, túžby a plány zosypali ako domček z karát. Kvôli bedrovému kĺbu. Ako som však nad tým uvažovala, zistila som, že to bola viac – menej iba moja výhovorka, lebo som mala strach žiť svoj život ako plnohodnotný človek aj napriek postihnutiu. Dnes som si však definitívne povedala, že nech mám v zdravotnej dokumentácii akékoľvek prognózy do budúcna, ignorujem ich a budem sa snažiť žiť ako ktorýkoľvek zdravý človek. Doteraz som totiž tak nežila....

  • 12. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Keď diagnóza obmedzuje...

Barbora Ščípová

Keď diagnóza obmedzuje...

Už je to takmer rok, čo si môj bedrový kĺb zrazu zmyslel, že začne bolieť. Nebolo to nič príjemné. Práve naopak, keďže som netušila čo mi je, desať mesiacov som žila v neistote a čakala na verdikt niektorého z lekárov, na nejaké riešenie. Asi pred mesiacom som sa po zmene ortopéda konečne dozvedela, čo mi vlastne je – vraj čiastočné vykĺbenie bedrového kĺbu, zrejme od narodenia. To, že to nikto doteraz neriešil, som radšej neriešila ani ja. Bola som však rada, že konečne viem, čo mi je a spadol mi tým kameň zo srdca. Lenže, to som ešte netušila, že ono sa to napriek liečbe mieni zhoršovať a že v dohľadnej dobe skončím na vozíku. Tým sa mi hoci som bojovala a stále bojujem zo všetkých síl, všetky moje sny a túžby rozsypali ako domček z karát...

  • 6. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Ako sa zo mňa stala kaskadérka...

Barbora Ščípová

Ako sa zo mňa stala kaskadérka...

Ako mnohí z mojich predchádzajúcich článkov aj stručného opisu viete, od narodenia mám diparetickú formu Detskej mozgovej obrny. Mala som však to šťastie, že od malička, hoci niekedy s pomocou, som bola schopná chodiť sama. V januári minulého roka som však začala mať bolesti bedrového kĺbu. O tom, že lekárom trvala diagnostika desať mesiacov sa veľmi rozpisovať nechcem. Chcem sa totiž dostať k podstate dnešného článku a s tým čiastočne súvisí aj fakt, že počas letných prázdnin, či som chcela, či nie, musela som dostať francúzske barle. Tak sa zo mňa definitívne stala už i na pohľad invalidná dôchodkyňa. Čo už... Dalo sa to čakať. Čo by ma však ani vo sne nenapadlo bolo, že dnes zo mňa bude takpovediac dobrovoľne nasilu kaskadérka.

  • 23. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu